Jazvenie je nevyhnutný proces akéhokoľvek zásahu na ľudskom tele. Pacientky zaujíma zvyčajne jazvenie kože, pretože takéto jazvy sú viditeľné. Avšak samotný proces jazvenia prebieha aj v podkožných tkanivách. Aj tento môže mať vplyv na výsledok operácie. Čo sa týka jazvenia kože, je to proces viac menej individuálne závislý od pacienta. Väčšina ľudí po poranení kože tvorí jazvu spočiatku fialovej farby, asi 2-3 mm širokú, ktorá postupom času bledne. Dozrievanie jazvy trvá od 6 do 24 mesiacov. Výsledkom je jazva v úrovni kože, asi 2-3 mm široká, mierne svetlejšia
v porovnaní s okolitou kožou. Medzi príklady hojenia s výraznejšou jazvou patrí napríklad širšia jazva ako napríklad po operácii znamienok
na chrbte. Táto vzniká v miestach, kde je väčší ťah na kožu.

Ďalším príkladom zlého hojenia je tzv. hypertrofická jazva. Je to jazva výraznejšej ružovo – fialovej farby, nad úrovňou kože ale len v mieste, kde bol vykonaný rez. Najväčším postrachom plastického chirurga je keloidná jazva. Táto je ružovo – fialovej farby, s drobnými presvitajúcimi cievkami, nad úrovňou kože. Hlavným znakom je, že presahuje okraje operačnej rany.

Obe formy hojenia, teda hypertrofická jazva a keloidná jazva sú veľmi málo predvídateľné. Jedna z možností je opýtať sa pacienta aby chirurgovi ukázal niektorú zo starších jaziev. Avšak ani tento postup nezaručuje výsledok. Na ľudskom tele sú niektoré oblasti, kde je sklon k tvorbe patologickej jazvy výraznejší. Je to napríklad oblasť nad hrudnou kosťou a oblasť ramien. Aj keď existuje viacero možností ako upravovať takúto jazvu, žiadna z nich nie je stopercentná a aj v prípade že je úspešná nemusí zaručovať trvalý výsledok. Proces jazvenia sa môže opakovať. Cieľom chirurga v predchádzaní takémuto jazveniu je jednak umiestniť rezy do minimálne viditeľných oblastí, viesť rezy v smere štiepiteľnosti kože a používať maximálne šetriace operačné techniky, hlavne čo sa týka manipulácie s kožou.